Nukleové kyseliny

Spolu s bielkovinami patria medzi najdôležitejšie organické látky.

nukleos = jadro

Nukleové kyseliny sú biomakromolekulové látky zodpovedné za orgainzáciu a reprodukciu živej hmoty. Vo svojich makromolekulách nukleové kyseliny uchovávajú a prenášajú genetickú informáciu bunky a ich prostredníctvom sa takto informácia prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovín.

Zloženie a štruktúra nukleových kyselín

Nukleové kyseliny sú polynukleotidy, ktorých stavebnou jednotkou sú nekleotidy.

Nukleotid sa skladá z troch častí:

Podľa zloženia nukleotidu (sacharidová zložka) rozlišujeme dva typy nukleových kyselín:

  DNA RNA
zásaditá časť adenín, cytozín, guanín, tymín adenín, cytozín, guanín, tymín
neutrálna časť 2-deoxy-D-ribóza D-ribóza
kyslá časť H3PO4 H3PO4

Nukleotid vzniká vzájomnou kondenzáciou všetkých troch zložiek, pričom sa uvoľňujú molekuly vody.

DNA, RNA – boli izolované na konci 19. storočia.

v roku 1953 - Watson, Crick - zloženie nukleových kyselín ( v roku 1962 dostali Nobelovú cenu )

Polynukleotid – jednotlivé nukleotidy sa navzájom viažu intranukleotidovou esterovou väzbou pomocou kyseliny fosforečnej medzi uhlíkmi. Najznámejšie sú ATP a GTP - obdoba ATP.

Štruktúra DNA

Makromolekula DNA je podobne ako bielkoviny charakterizovaná primárnou, sekundárnou a terciálnou štruktúrou.

DNA

Výskyt

Vyskytuje sa v bunkovom jadre, mitochondriách, chloroplastoch.

Vlastnosti

RNA

Existuje niekoľko druhov:

mRNA (messenger) informačná obsahuje prepis informácie DNA o jej primárnej štruktúre, čím vytvrá matricu pre syntésu bielkovín – proteosyntéza
tRNA (transfer) pohybová prenáša aminokyseliny z cytoplazmy namiesto sysntézy bielkovín (do ribozómov) (tu sa spájajú bielkoviny do polypeptidového reťažca), pre každú aminokyselinu existuje aspoň 1 tRNA
rRNA riborózmová súčasťou ribozómov, na ktorých prebieha samotná syntéza bielkovín