Spolu s bielkovinami patria medzi najdôležitejšie organické látky.
nukleos = jadro
Nukleové kyseliny sú biomakromolekulové látky zodpovedné za orgainzáciu a reprodukciu živej hmoty. Vo svojich makromolekulách nukleové kyseliny uchovávajú a prenášajú genetickú informáciu bunky a ich prostredníctvom sa takto informácia prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovín.
Nukleové kyseliny sú polynukleotidy, ktorých stavebnou jednotkou sú nekleotidy.
Nukleotid sa skladá z troch častí:
Podľa zloženia nukleotidu (sacharidová zložka) rozlišujeme dva typy nukleových kyselín:
| DNA | RNA | |
| zásaditá časť | adenín, cytozín, guanín, tymín | adenín, cytozín, guanín, tymín |
|---|---|---|
| neutrálna časť | 2-deoxy-D-ribóza | D-ribóza |
| kyslá časť | H3PO4 | H3PO4 |
Nukleotid vzniká vzájomnou kondenzáciou všetkých troch zložiek, pričom sa uvoľňujú molekuly vody.
DNA, RNA – boli izolované na konci 19. storočia.
v roku 1953 - Watson, Crick - zloženie nukleových kyselín ( v roku 1962 dostali Nobelovú cenu )
Polynukleotid – jednotlivé nukleotidy sa navzájom viažu intranukleotidovou esterovou väzbou pomocou kyseliny fosforečnej medzi uhlíkmi. Najznámejšie sú ATP a GTP - obdoba ATP.
Makromolekula DNA je podobne ako bielkoviny charakterizovaná primárnou, sekundárnou a terciálnou štruktúrou.
Vyskytuje sa v bunkovom jadre, mitochondriách, chloroplastoch.
Existuje niekoľko druhov:
| mRNA (messenger) | informačná | obsahuje prepis informácie DNA o jej primárnej štruktúre, čím vytvrá matricu pre syntésu bielkovín – proteosyntéza |
|---|---|---|
| tRNA (transfer) | pohybová | prenáša aminokyseliny z cytoplazmy namiesto sysntézy bielkovín (do ribozómov) (tu sa spájajú bielkoviny do polypeptidového reťažca), pre každú aminokyselinu existuje aspoň 1 tRNA |
| rRNA | riborózmová | súčasťou ribozómov, na ktorých prebieha samotná syntéza bielkovín |