Začína sa formovať autonomistické hnutie, ktoré sa dožaduje práv Slovenska na vlastnú autonómiu vrámci jednotnej ČSR. Prvé strany, ktoré sa snažili o autonómiu boli SĽS, SNS. Autorom prvého návrhu bol Ferdinand Juriga. Českí poslanci boli proti tejto autonómií.
Proti Československej republike bola KSČ. Proti autonómií vystupovali aj niektorí slovenskí politici, napr. Ivan Bérer (otázka spisovného slovenského jazyka) – minister školstva.
K urýchleniu autonómie Slovenska prispeli Mníchovské udalosti v 1948. 6. 10. 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska v Žiline.
Historický jav, ktorý má 2 stránky:
Predstavou bol jednotný československý národ. Základy Čechoslovakizmu boli položené koncom 19. storočia, s programom prišiel Masaryk.
Rozličné chápanie:
Čechoslovakizmus sa stal oficiálnou ideológiou ČSR. Česi ho chápali ako obnovenie českej štátnosti a pripojenie Slovenska. Slováci to chápali ako spojenie 2 národov. Zanikol s Mníchovskou dohodou.
1. garantom bezpečnosti boli Francúzi. Slováci mali problém s hranicami – na juhu Maďarsko (nerešpektovali Trianónsku zmluvu) a na severe s Poľskom.
Podporu hľadali v dohodových mocnostiach. V strednej Európe sa vytvorila Malá dohoda. Zmluvy:
| 1920 | ČSR | Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovíncov (Juhoslávia) |
| 1921 | ČSR | Rumunsko |
| 1921 | Juhoslávia | Rumunsko |
Spoločne chceli zabrániť nástupu Habsburgovcov, revízií Maďarského územia (znovu pričleneniu k Maďarsku). V 1924 začína nastupovať fašizmus – zmluva ČSR s Francúzskom.
V 1925 v Loarn sa prijíma Rýnsky garančný pakt, v ktorom je definované zabezpečenie hraníc na západ od Nemecka.
ČSR podpisuje ďalšie zmluvy:
| 1925 | ČSR | Poľská obchodná a arbitrážna zmluva |
| 1925 | ČSR | Talianska zmluva o srdečnej spolupráci |
V roku 1929 nastáva hospodárska kríza. Nemci sa snažia vyriešiť krízu aj tým, že získajú územia. Stála im v ceste ČSR – snažia sa ju rozbiť zvnútra i na politickej scéne.
Francúzsko sa oslabuje, uzatvára spojenectvo s Ruskom – Sovietsky pakt o neútočení.
Malá dohoda sa tiež oslabila (kvôli Francúzsku) a preto na Belehradskej konferencií prijíma organizačný pakt – snažia sa vytvoriť aliančnú veľmoc.
Východný pakt – štáty malej dohody a ZSSR sa mali spojiť a vytvoriť koalíciu. Po atentáte na Juhoslovanského kráľa sa tento pakt ruší.
Francúzsko uzatvára ďalšiu zmluvu so ZSSR (1935). Podľa vzoru Francúzska podpisuje zmluvu v podobnom duchu aj ČSR – zmluva o vzájomnej pomoci.
V 1937 sa stáva britským premiérom Chamberlain. Zastáva politiku ústupkov – Apaesmentu.
Francúzsko sa čoskoro začalo odkláňať od zmlúv s ČSR.
V apríli 1938 sa uskutočnil Karlovarský zjazd Sudetonemeckej strany. Bol tu prijatý program, ktorý mal zmeniť české a moravské pohraničie na špeciálny útvar, kde by mala neobmedzene vládnuť Sudetonemecká strana. Podmienky vláda ČSR akceptovala až v septembri 1938 po nátlaku mocností.
Bol vytvorený Anglo-francúzsky demand, kde mocnosti odmietajú vojenskú pomoc a vyzývajú k úspechom. Medzitým prebehol Anschluss Rakúska. Zväčšili sa hranice Nemecka s ČSR – Hodžova vláda abdikovala a vyhlásila všeobecnú mobilizáciu. To prekvapilo Nemecko. Nasledovali návštevy predstaviteľov Anglicka a Francúzska – ak nesplní ČSR ultimátum, nechajú mocnosti ČSR vystavenú osudu.
29. septembra 1938 sa uskutočnila Mníchovská konferencia, kde sa rokovalo o ČSR bez ČSR. Bol odsúhlasený odstup pohraničných území Čiech a Moravy. V dodatku bola klauzula, že ČSR musí vyriešiť územné otázky s Poľskom a Maďarskom do 3 mesiacov, inak bude nasledovať arbitráž územia. ČSR sa dostáva do vazalského vzťahu k Nemecku – je od neho úplne závislá.
V októbri bola vyhlásená autonómia Slovenska a Podkarpatskej rusi. Začali sa arbitrážne rokovania vo Viedni (2. 11.), kde sa zúčastnilo len Nemecko a Taliansko (Veľká Británia a Francúzsko sa dištancovali od otázky ČSR). ČSR stratilo 1/5 svojho územia.
V roku 1918 vtrhli maďarské vojská na južné a juhozápadné Slovensko. Chceli obnoviť veľké Uhorsko. Vláda ČSR rozhodla o nasadení československej armády. S touto armádou sa podarilo vytlačiť Maďarov zo Slovenska.
V roku 1919 sa v Maďarsku presadili prosocialistické sily. Vyhlásili Maďarskú republiku rád. Chceli ju budovať podľa vzoru ZSSR. Armáda a premenovala na Červenú armádu. Vtrhli do východného Slovenska a obsadili Prešov. Bola vyhlásená Slovenská republika rád. Maďari boli znovu vytlačený.
Vláda ČSR sa rozhodla, že na medzinárodnej úrovni musí byť vyriešení problém ČSR s hranicami. Výsledkom toho bola Trian nska dohoda.
V 1918-1920 platila dočasná ústava. 1920 sa prijala nová ústava (februárová). Na základe ústavy sme sa stali prezidentskou republikou. Bolo prijaté trojrozdelenie štátnej moci, všeobecné rovné tajné priame voľby. Boli sme medzi prvými štátmi, kde jediným obmedzením bol vek. (demokratick ústava) Prvým prezidentom bol T. G. Masaryk (do 1935), po ňom nastupuje E. Beneš.
Národnostné rozvrstvenie – Česi, Nemci, Slováci, Maďari. Nakoľko Slováci netvorili väčšinu v štáte (bolo tu viac Nemcov), silnel tlak vytvorenie Československého národa.
Vrámci celoštátnej pôsobnosti boli:
Slovensko:
Inštitúcie sa preorientovávali, ale nemali sme domácu inteligenciu. Hneď v začiatku novej republiky prišlo cca 120 000 Čechov a zaplnili tie voľné úrady. V 30. rokoch inteligencia vyrástla, ale nemohla nastúpiť do úradov. Česi sa nechceli vrátiť (doma by zastávali nižšie pozície). Táto situácia podporovala boj za autonómiu Slovenska a proti Čechoslovakizmu.
Na Slovensku sa rušia podniky, pretože sme nemali suroviny. (Maďari si už nedali suroviny, Česi mali vlastné podniky.) Vznikali hladové doliny (najmä Kysuce, Orava) – nastala 2. vlna emigrácie (Amerika, Francúzsko).
Keď začal Hitler prejavovať záujem o Sudety, vláda ČSR čiastočne začala spriemyselňovať Slovensko (Považská Bystrica, Dubnica).
ČSR patrila medzi vyspelé krajiny v Európe. Počas monarchie sa predávalo vrámci monarchie, po jej zániku sa museli hľadať nové odbytiská – zámorie, Európa. Koruna bola voľne vymeniteľná.
V septembri 1938 sa uskutočnila Mníchovská konferencia – Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko – pretože Hitler požadoval pričlenenie Sudet k Nemecku. Bola to priemyselná, hlavne Nemcami obývaná oblasť. Boli tu aj predstavitelia ČSR, ale neboli prizvaní – Mníchovský diktát. Adolf Hitler sa zaviazal, že nebude ďalej zasahovať do vývoja ČSR.
Z Veľkej Británie bola vyslaná komisia, ktorá mala skontrolovať zaobchádzanie s menšinami pod vedením lorda Runitina (?nie som si istý pravopisom?) (germánofil) Na základe správy sa uskutočnila v novembri 1938 Viedenská arbitráž – zúčastnili sa na nej zástupcovia Nemecka a Talianska. Dohodli sa, že Československu bude zobraté južné pohraničie (vrátane Košíc), časť Kysúc, Oravy (pričlení sa k Poľsku), Petržalka a Devín (pričlení sa k Nemecku).
Medzinárodná situácia sa vyhrotila do vnútorných konfliktov. Na Slovensku bola najsilnejšia HSĽS. Začali vyhlasovať, že v autonómii by nám bolo lepšie. V októbri prijali Manifest Slovenského národa a Žilinskú dohodu. Požadovali získanie autonómie a postupné osamostatnenie Slovenského štátu. Bola vyhlásená autonómna vláda – nie je ešte legitímna. Spojili sa s agrárnikmi a vylúčili ostatné strany – neboli dosť radikálne. Národné zhromaždenie prijíma ústavný zákon o autonómii Slovenska, vrátili sme sa k pomlčke.
Na čele vlády bol Tiso a podpredsedom bol Skol. Problémy sa však neukončili – v HSĽS došlo k rozporom. Vytvorili sa 2 krídla:
Túto situáciu využil A. Hitler na rozbitie ČSR. 13. marca 1939 povoláva na návštevu Jozefa Tisu. Predložil mu návrhy:
Tiso sa hneď vrátil domov a na druhý deň bol zvolaná mimoriadna schôdza Slovenského snemu. Slovensko sa vyhlásilo za samostatný štát.
15. marca Hitler podľa sľubu obsadí Čechy a Moravu – vytvára Protektorát Čechy a Morava – formu kolónie.
Slovenský štát vznikal pod tlakom. 23. marca podpisuje Slovenský štát s Nemeckou ríšou zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom.
Nastáva rozmach hospodárstva, stúpa životná úroveň. Hneď v prvých dňoch stúpla výroba priemyslu o 60 %. Zdvojnásobila sa zamestnanosť (výroba zbraní, polotovarov). Okrem priemyslu sa rozvíja poľnohospodárstvo.
Slovenský štát uznalo 27 štátov. Dokonca nás uznalo Francúzsko a Anglicko. Z medzinárodného hľadiska sme mali najhoršie diplomatické vzťahy s Maďarskom.
Hlavným mestom je Bratislava, prezidentom je Jozef Tiso, predsedom vlády Vojtech Tuka. Ministrom vnútra je Alexander Mach.
Jedinou stranou je HSĽS. 21. júla 1939 bola prijatá ústava samostatného štátu. Oficiálnym názvom bol Slovenský štát.
9. septembra 1941 vyšiel do platnosti židovský kódex. Bol inšpirovaný Norimbergskými zákonmi. V marci 1942 sa začal export Židov, v októbri 1942 bol pozastavený. Po potlačení SNP (september 1944) boli obnovené. Odvlečených bolo okolo 70 000 Židov.
Najskôr sa aktivizoval E. Beneš. Po vyhlásení protektorátu odchádza do Paríža a zakladá Československý národný výbor.
Jeho cieľmi bolo:
Potom ako padol Paríž, ušiel do Londýna.
Domáci odboj sa rozdelil na 2 skupiny:
Obe línie robili to isté, ale nespojili sa. Každá mala za cieľ obnovenie ČSR:
V roku 1942 sa situácia vo vojne otočila. Obe línie sa spojili (chceli to isté). V decembri 1943 podpísali oba prúdi tzv. Vianočnú dohodu. Otvorene vystúpia proti nacizmu.
Na jar 1944 sa robia prípravy, vrcholia v júli. Stretli sa predstavitelia SNR s predstaviteľmi armády Golianom a Viestom. Prijali sa 2 plány SNP. 90% armády bola protifašistického zmýšľania. Vedením povstania bol poverený Golian.
Cieľom bolo vytvoriť predstavu o pokojnom Slovensku. Partizánske skupiny spravili niekoľko nepremyslených akcií. Partizáni postrieľali nemeckých úradníkov v martinských kasárňach.
Nemecká vláda vyhlásila vládu Slovenska za neschopnú potlačenia partizánov – Nemci obsadili Slovensko.
29. augusta 1944 večer sa armáda mobilizuje. Na druhý deň sa v rozhlase odvysielala výzva o SNP. Nastala všeobecná mobilizácia. Padlo najskôr západné slovensko – zlyhala organizácia. Zlyhali aj 2 východoslovenské divízie. Stred zostáva obkľúčený.
Po vypuknutí poslania sa zapojilo 60 000 vojakov a 12 000 partizánov.Nemci boli pripravení na nejaké povstanie, čo patrične skomplikovalo situáciu. Do SNP sa zapojili aj obyvatelia iných krajín (Francúzi, Maďari). Povstalci si dali za cieľ udržať stredné Slovensko do príchodu Rusov. Snažili sa udržať cesty, ktoré viedli do Banskej Bystrice.
Medzi najvýznamnejšie bitky patrí bitka pri vrchu Ostrô. Veľmi ťažké boje prebiehali pri Žiari nad Hronom, Žarnovici. Nemci postupujú smerom na stredné Slovensko, v októbri sa však zastavujú -- prichádza II. československá paradesantná brigáda. Počas SNP sa využívalo letisko Tri duby. Na východ sa presunul I. československý stíhací pluk. Vedenie SNP požiadalo Červenú armádu o rýchly presun časti vojska k našim hraniciam.
8. septembra časť Červenej armády prekročila Slovenské hranice a v Duklianskom priesmyku sa začínajú ťažké boje. Bojov sa zúčastnil aj I. československý armádny zbor. Kalinov bol ako prvá obec oslobodený 21. septembra 1944.
V polovici októbra Nemci podnikajú zo všetkých strán rozsiahlu ofenzívu. Nebolo možné sa ubrániť a preto hlavný povstalecký stan nariaďuje ústup do hôr -- partizánsky spôsob boja. 27. októbra 1944 je Banská Bystrica obsadená. Tiso dekoruje nemeckých vojakov.
SNP pokračuje ďalej za vedenia sovietskeho veliteľa Asamolov. Významné oddiely:
Záškodníckou činnosťou chceli, aby vláda stratila podporu Nemecka – stratila by finančnú podporu.
Na prelome rokov 1944 a 1945 prechádzala Červená armáda slovenské hranice. 25. marca 1945 je oslobodená Banská Bystrica. Postupuje na západ, 4. apríla 1945 bola oslobodená Bratislava. Vláda sa pokúsila utiecť do Viedne. Posledné boje prebiehali pri Žiline, Čadci, Poprade.
Vďaka povstaniu sa stalo Slovensko súčasťou Svetového protifašistického frontu.