Adolfovým cieľom bolo zrušiť Versailský systém. Chcel spojiť všetkých Nemcov a vytvoriť im životný priestor – Rakúsko, časť Poľska, Československa (Sudety). Tvrdil, že Nemecko je preľudnené, musia zabrať východné krajiny.
Už v 1934 začína Hitler zbrojiť napriek zákazu. Od roku 1935 zbrojí úplne otvorene. V roku 1936 Nemecká armáda obsadzuje Porýnie. Versailská zmluva zakazuje Nemeckej armáde sa približovať k Porýniu na 50 km. Francúzi vyjadrili nespokojnosť, ale nič nepodnikli. Hitler veľmi riskoval – existovala dohoda, že ak Nemci vtiahnu do Porýnia, Angličania s Francúzmi ich vojensky vytlačia. Hitler robil túto akciu s tým vedomým, že ak sa objavia nepriatelia, stiahnu sa nemeckí vojaci.
Hitler uzatvára spojenectvá s inými štátmi. V prvom rade je to zmluva so Španielskom. Zúrila tu občianska vojna. Hitler pomohol fašistickému generálovi Frankovi armádou a letectvom. Hitler si však chcel len vyskúšať svoje bombardéry! (dolet, presnosť)
V roku 1936 uzatvára spojenectvo s Talianskom. Spojenecká zmluva sa nazýva os Berlín-Rím. V roku 1936 sa uzatvorila zmluva aj s Japonskom – Pakt proti Kominterne. Spojili sa proti komunistom – Rusom. Hitler chce rozpútať svetovú vojnu – je dobré mať spojenca na druhej strane sveta.
V roku 1938 si pripojil Rakúsko – anschluss. Versailský systém zakazuje spájať nemecky hovoriace krajiny. Hitler nechcel zbytočne dráždiť – nechcel Rakúsko pripojiť násilím. Rakúski nacisti robili nepokoje, Rakúska vláda ich zakázala. Hitler odkázal Rakúskej vláde, že ak neobnoví nacistickú stranu a nezverí im niektoré rezorty, vtrhne do Rakúska s ozbrojenými zložkami. Rakúšania sa obávali neaktivity zo strany mocností. Vyhoveli.
Nová Rakúska vláda vyhlásila plebiscit o tom, či sa pripojí Rakúsko k Nemecku. Hitler sa ho však obával – ak by neuspel a vtrhol by do Rakúska, medzinárodná situácia by sa vyhrotila do vojny, čo Hitler ešte nechcel. Hitler teda naoko začal presúvať Nemeckú armádu k hraniciam. Rakúska vláda odvolala plebiscit a pozvala Nemeckú armádu do Rakúska, nakoľko spojenci nereagovali. Rakúsky premier dúfal, že Nemecká armáda nebude robiť represálie, keď bude pozvaná. S armádou prišli jednotky SS, gestapo, ...
V roku 1938 boli pripojené Sudety – najbohatšia časť Československa (západné hranice Čiech a Moravy). Mali pre Hitlera aj iný význam – boli tu bezpečnostné opevnenia, prírodné podmienky (ťažko by sa prekonávali tieto hory). Hitler si uvedomil, že je toto pohraničie dosť dobre bránené a ešte nie je pripravený na vojnu.
V Mníchove naši zástupcovia boli, ale nemohli sa zúčastniť konferencie. Československo muselo akceptovať výsledky, pretože by nemalo podporu Anglicka a Francúzska pri vojenskom konflikte. Hitler sa zaviazal, že nezasiahne do vývoja Československa a ani iného štátu.
V roku 1939 uzavrelo Nemecko a Sovietsky zväz pakt o neútočení, pakt Ribbencop-Molotov. Obsahoval tajný dodatok, v ktorom si Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili sféru vplyvu v Poľsku.
Mala 4 fázy:
Druhá svetová vojna sa začína 1. septembra 1939 (4:45) prepadnutím Poľska – vojnová loď zaútočila na základňu na polostrove Weterplate (Gdaňsk). Následne nemecké vojsko prekračuje hranicu. (útok Wei&eszet;)
Nemecko začalo znovu bleskovú vojnu. Hitler nechcel vyzerať ako agresor. Skamufloval incident, kvôli ktorému prepadol Poľsko. Anglicko a Francúzsko vyhlásili vojnu Nemecku, ale neposlali do Poľska žiadne vojsko. Sovietsky zväz vtrhol do Poľska "ochrániť Ukrajincov žijúcich v pohraničí". V priebehu 2 týždňov padla Varšava. Západná časť sa stala súčasťou Nemecka – Nemecký guvernát a východná časť pripadla ZSSR.
V októbri 1939 Adolf Hitler zvolal Ríšsky snem a ponúkol Anglicku a Francúzsku mier – museli by však akceptovať novú mapu Európy. Tí to, samozrejme, odmietnu. Nemecko vydáva memorandum o vedení vojny.
Na západe sa viedla tzv. čudná vojna. Francúzske jednotky neútočili a ani Nemci neútočia. Sú tu len lokálne prestrelky, vyčkáva sa. Mažinotova línia mala určité chyby, ktoré neskôr Nemci využili.
7. apríla 1940 Nemci bez vyhlásenia vojny vtrhli do Dánska a Nórska – Weserübung. Obsadili veľké prístavné mestá. Cieľom bolo dostať sa k železnej rude, ktorá sa vyvážala zo Švédska. Hitler si chcel zabezpečiť, aby sa ruda nedostala do rúk Angličanov. Nórsko a Dánsko padlo. Na ich stranu sa pridali aj Angličania, ale nebola to výrazná pomoc.
10. mája 1940 A. Hitler vtrhol so svojimi vojskami na západ, otvoril západný front – útok Gelb. Nemci napadli štáty BENELUXu. Využili moment prekvapenia. Tieto štáty sú obsadené. Francúzi presúvajú jednotky na sever. Severné jednotky sa začali sťahovať do vnútrozemia. Tieto severné jedotky boli zatlačené do prístavného mesta Dankerque. Bola nariadená evakuácia týchto jednotiek (francúzsko-britských) do Británie (cca 300 000 vojakov). Ťažká technika tu ostala. Na evakuáciu sa používali aj rybárske člny – operácia dynamo. Predsedom Britskej vlády bol v tom čase W. Churchil. Jednotky sa neskôr vrátili do Francúzska.
5. júna sa začala bitka o Francúzsko. Nemci sa veľmi rýchlo približovali k Parížu. Francúzska armáda kapitulovala, utiekla z Paríža. Už 6. júna bol Paríž dobytý. Aby Francúzov Hitler ponížil, zorganizoval ešte v ten deň vojenskú prehliadku.
Na konci júna podpísali Francúzi kapituláciu v Campigňonskom lese (presne v tom istom vagóne, kde bola podpísaná kapitulácia Nemcov po 1. svetovej vojne). Došlo k rozdeleniu Francúzska na obsadenú a neobsadenú časť. Philip Petain bol predseda vlády neobsadenej časti s centrom v meste Vischi.
Adolf Hitler dúfal, že Veľká Británia požiada o mier. Churchil odmietol o tom čo i len rokovať. Hitler začal pripravovať plány invázie do Veľkej Británie. Operácia mala krycí názov Morský vlk. Hitler sa obával, že jednotky budú tak oslabené pri preplave cez Lamanche, že by nemohol úspešne dokončiť inváziu.
Bol vypracovaný nový plán Adlertag (deň orla) – zničiť letectvo, námorníctvo. Celá operácia sa začala 13. augusta 1940. Denno-denne Nemci útočili na Britániu. Spočiatku boli prvé nálety málo účinné – Briti mali dobré radarové systémy. Nemci zmenili taktiku a útoky smerovali hlavne na radarové systémy. Vďaka dezinformáciam (ničenie radarov nie je účinné) sa rozhodli zmeniť taktiku – okrem stategických cieľov útočili aj na civilné obyvateľstvo – Londýn. Kráľovná odmietla odísť z Londýna – morálna podpora pre civilov.
26. augusta sa podarilo Angličanom doletieť do Berlína a bombardovať ho. Tento útok mal len morálny význam.
15. septembra bol nariadený frontálny útok na Londýn. Útok nebol úspešný. Adolf Hitler zastavil bitku o Britániu a odložil porazenie Británie na neskôr.
10. júna 1940 vstupuje Taliansko do vojny vyhlásením vojny Veľkej Británii a Francúzsku (po porážke Francúzov). Prvé akcie Talianska boli na Alpskom fronte, ale boli neúspešné. Po rozdelení Francúzska uzatvárajú s Francúzmi mier (Francúzi na to pristali len kvôli Nemcom). V septembri 1940 bol podpísaný Pakt troch mocností (Nemecko, Taliansko, Japonsko). Cieľom bolo zastrašiť USA. K paktu sa pridali Maďari, Slováci, Rumuni. Podstatou tejto zmluvy bolo to, že Japonci budú rešpektovať všetky zmeny na mape Európy. USA sa začína pripravovať na vojnu.
V októbri 1940 Nemci a Taliani vstupujú do Rumúnska. Vstupujú tam podľa dohody o výcviku armády. V Rumúnsku majú Nemci cvičné oddiely, ktoré budú cvičiť Rumúnsku armádu. Skutočným cieľom bolo zabezpečiť ropné polia.
Zvyšok Talianskeho vojska vstupuje do Grécka. Proti nim zaútočili Anglické divízie, ktoré ich potom začali z Grécka vytláčať.
Už v júli 1940 bolo naplánované, že Nemecko na jar v 1941 zaútočí na Sovietsky zväz. Hitler predpokladal, že rýchlo zlikviduje Britániu. Postupne začína presúvať vojská na východ. V novembri 1940 prichádza minister zahraničia Molotov do Berlína. Molotovovi Hitler navrhuje, aby Rusko vstúpilo do Paktru 3 mocností a za to dostanú územia Britov v Ázii. Stalin odmieta, pretože nemá záujem o územia v Ázií – chce rozšíriť svoj vplyv v Európe. Hitler si od prípadného vstupu Ruska do paktu sľuboval kapituláciu Británie (v Európe by už nemala žiadneho potenciálneho spojenca).
To vyprovokovalo 22. júna 1941 napadnutie Ruska – plán Barbarosa. Sovietska armáda nebola pripravená, pretože Stalin neveril zahraničným správam o plánovanom napadnutí ZSSR. Hitler chcel viesť rýchlu vojnu – vedel o nepripravenosti Sovietskeho zväzu, chcel to využiť. Následne vojnu ZSSR vyhlasujú Maďari, Slováci, Rumuni a Fíni (boli pod nadvládou Ruska, odpor zorganizovala ilegálna vláda, zimná vojna – na začiatku 2. svetovej vojny, Rusko x Fínsko). Veľká Británia sa napriek predchádzajúcemu postupu Ruska vyhlásila za spojenca Ruska (diplomatické vzťahy – Rusko môže byť ich jediný spojenec). V septembri Briti založili Transatlantickú chartu.
29. júna 1941 bola vyhlásená Veľká vlastenecká vojna. Sovietska armáda vytvorila 3 fronty, ktoré mali odraziť nemeckú armádu:
Veľmi rýchlo je obsadená Kyjev, v spetembri sa dostali Nemci k Leningradu. Nastalo cca 900 dňové obkľúčenie Leningradu – nemalo po ňom nič zostať.
Časť armády, tzv. armáda stred, postupuje na Moskvu. Zhrozený Stalin ponúkol Hitlerovi európske územia (Ukrajina, Bielorusko a Pobaltské štáty). Hitler odmietol.
Hitlerová armáda je zaskočená tuhou zimou. Armáda stred sa dostala k Moskve. Dostávajú rozkaz obkľúčiť a zničiť Moskvu. Obranu Moskvy viedol Žukov. Obrana Moskvy bola zložitá a prvé dni bola mizivá. Nemcom sa nepodarilo Moskvu dobyť. V decembri sa podarilo Červenej armáde obrániť Moskvu a dokonca prejsť do ofenzívy.
Front sa zastavuje, pretože sa Nemci pripravujú na jar 1942. Nemci sa snažia obnoviť útoky na všetkých frontoch. Darí sa im, sú úspešní.
V lete 1942 sa presúvajú k mestu Stalingrad (dnešný Volgograd). Obranou Stalingradu bol poverený Čujkov. Nemci trošku otáľali s útokom. Začína sa pomyselný boj medzi dvom mocnosťami – Stalin vs Hitler. Bojovalo sa o každý meter.
Taktika Nemecka je spraviť jeden hlavný útok – takto zlomiť štát, nie zabrať celé územie. Leningrad a Moskvu sa im nepodarilo dobyť - chceli vyskúšať ďalšie startegické miesto – Stalingrad. Jeho dobytím by sa otvorila Nemeckej armáde okrem iného cesta do celého Ruska, prístup k surovinám, možnosť napadnúť Moskvu z juhu.
Stalin dal osobný príkaz svojim generálom neustúpiť ani o krok.
Vojak, ktorý sa dostal do zajatia, strácal ruské občianstvo a jeho rodina bola prenasledovaná.
Nemci spravili strategickú chybu pri obliehaní Stalingradu – južné zálohy sa stiahli do mesta. Rusi to využili a obľúčili Nemcov. Z 300 tisíc vojakov prežilo len 92 tisíc a domov sa z nich vrátilo len 6 tisíc.
Stalin nenariadil evakuáciu Stalingradu kvôli národnej hrdosti (každý rus bude brániť svoju vlasť). Až po veľmi intenzívnych náletoch ich evakuoval – z pol milióna prežilo len 300 tisíc civilistov.
Viedla sa tzv. potkania vojna – bojovalo sa na zemi, v podzemí (kanále) a vo vzduchu.
Vo februári 1943 nemecká armáda kapituluje. Nebola to najkrvavejšia bitka 2. svetovej vojny, avšak bol zlomený duch nemeckej armády.
Nemecká armáda sa nevzdávala. V lete 1943 sa začala najväčšia bitka 2. svetovej vojny - Kurský oblúk. Stretlo sa tu okolo 2,5 miliónov vojakov a 600 tisíc tankov. Bola to najväčšia bitka v dejinách ľudstva. Nebola to len bitka ľudí ale aj strojov (Nemci – pantery, Rusi – KV1, vysoká koncentrácia tankov – 100 tankov / km2).
Nemecká armáda tajila útok – Rusi však vedeli aj presnú hodinu útoku (nemožné skrytie veľkého množstva tankov, zrada nemeckého dôstojníka). Znovu sa nepodarilo nemcom viesť bleskovú vojnu - Rusi spravili protiútok. Za prvé hodiny bitky postúpili len o cca 20 km. Hitler začal sťahovať posily zo všetkých frontov. Rusi kvôli tomu začali viesť partizánsku vojnu - zabránili pripojeniu posíl k hlavnému vojsku (vyhadzovali mosty, &hllip;). Posily zastali cca 50 km od bojiska. Do tejto bitky sa zapojilo až 70 % nemeckej armády.
Po porážke nemcov začali Rusi svoju prvú ofenzívu. Postupne vytláčali Nemcov, až v roku 1944 ich vytlačili za svoje hranice.
Všetku ťarchu vojny znášalo Rusko, preto sa začali organizovať mierové konferencie.
Teheránska konferencia (október - december 1943)
Jaltská konferencia (február 1945)
Neskôr Nemci chceli vymeniť generála Paulusa (šľachtický titul, osobný priateľ Hitlera) za Stalinovho syna. Stalin však musel ísť príkladom – vlasť je prednejšia – výmenu zamietol.
7. decembra 1941 neočákavane napadli Japonci Američanov v Pearl Harbour. 8. decembra 1941 vyhlásil Roosvelt vojnu Japonsku, 11. decembra vyhlasuje vojnu Nemecku a Taliansku.
Do mája 1944 sa pripravuje otvorenie západného frontu. Po bitke pri Kursku Nemecko začína ustupovať, je potreba otvoriť západný front. To nastalo na prelome 5.a 6. júna 1944 – deň D, "overlord", vylodenie v Normandií. Vojskám velili Eisenhover a Montgomery.
Pri vylodení tu bolo 6000 lodí. Nemci už od začiatku vojny si boli vedomí, že francúzske pobrežie je slabím miestom – vybudovali tu transatlantický val. Američania ho prekonali len vďaka obrovskej sile. Už v lete bol dobytý Paríž.
Západný front postupoval rýchlo, trošku sa spomaluje na nemeckom území. Berlín sa dostáva do obkľúčenia. 30. apríla Hitler spácha samovraždu. Vojská bojovali ďalej aj bez vodcu. Boli prinútený kapitulovať až v máji:
Po bitke pri Kursku (1943) bolo postupne Taliansko obsadené. Musolíny bol uväznený, vďaka Hitlerovej pomoci sa mu podarí újsť. Bol znovu chytený a popravený 3-krát.
Nemecko sa rozdelilo do 4 okupačných zón (Americká, Anglická, Francúzska, Ruská), kde sa bude vykonávať 5D:
Nasledovala Postupinská konferencia (júl-august 1945)
V auguste 1945 ZSSR vyhlasuje vojnu Japonsku.
Američania potrebovali zlomiť odpor Japoncov – naplánovali atómový útok. Vybrali Hirošimu, ktorá nemá žiadny strategický význam, ale Američania chceli vyskúšať silu bomby. (6. 8.)
9. augusta zhodili bombu na Nagasaki – účinky boli ešte ničivejšie.
Bomby zhadzovali v ranných hodinách na ešte neprebudené mesto.
Tieto útoky prinútili japoncov podpísať kapitulácu – kapituláciu podpísal cisár Hirohito 14. augusta. Kapitulácia bola uznaná až 2. septembra.
Na Postupinskej konferencií si Francúzsko robí nároky na povojnové usporiadanie i napriek tomu, že nebojovalo v 2. svetovej vojne. Nemecko sa rozdelí na 4 okupačné zóny (z pôvodnych 3).
Celkovo sa počas 2. svetovej vojny bojovalo na území 41 krajín, bojovalo 60 krajín, zomrelo okolo 110 miliónov vojakov, najviac zomrelo a najväčšie materiálne straty malo ZSSR.
Zbytky židov neveria už žiadnemu režimu – odchádzajú do Palestíny a vytvárajú si vo svojej zasľúbenej zemi svoj štát – Izrael