Pevný disk je jednotka, nachádzajúca sa v PC na trvalé uchovávanie dát, to znamená, že dáta ostávajú na disku aj po vypnutí počítača. Pevný disk slúži na ukladanie najdôležitejších programov.
Pevný disk obsahuje pevné platne diskového tvaru, vyrobené z hliníka alebo zo skla. Existujú aj prenosné a vyberateľné pevné disky.
Základ pevného disku tvorí niekoľko otáčajúcich sa diskov -- platní, nad nimi sa pohybujú hlavy a ukladajú dáta do jednotlivých stôp a sektorov. Platne sa otáčajú rovnakými otáčkami. Každá má dve strany. Rovnako umiestnené stopy na oboch stranách všetkých platní tvoria cylinder. Pevný disk má jednu hlavu pre každú stranu platne, všetky sa pohybujú spoločne. Rýchlosť otáčania pevných diskov je 7200 ot/min. Hlavy pevného disku sa nedotýkajú povrchu platní, keď sa platne otáčajú, len po vypnutí PC.
Bez ohľadu na materiál, použitý na výrobu platní, sú disky pokryté tenkou magnetickou vrstvou -- médiom, v ktorej sa uchovávajú magnetické informácie.
Charakteristiky pevných diskov:
Disk má priemer 12 cm, hrúbku 1,2 mm. v strede otvor s priemerom 15 mm je vyrobený z polykarbonátového plátku, povrch je pokrytý kovovým filmom tvoreným hliníkovou zliatinou.
Hromadne vyrábané CD médiá sú lisované, nie vypaľované. Laser sa používa pre vypálenie dát do sklenenej matrice, pokrytej fotocitlivým materiálom. Laserové záznamové zariadenie do fotorezistentnej vrstvy vypaľuje dáta. Fotorezistentná vrstva je poliata roztokom hydroxidu sodného. Rozpustia sa tie časti vrstvy, ktoré boli osvetlené. Sklenený vzorový disk je potom pokrytý vrstvou niklu -- vzniká matrica. Získaný kovový disk môže byť využitý pre lisovanie obmedzeného počtu CD. Z kovovej matrice sa vyrobí raznica, ktorá je využitá vo vstrekovacom lise pre vyrazenie obrazu do 18 g roztaveného polykarbonátu (cca 350°C) pri tlaku 138 MPa. 1 disk sa vyrobí za 2-3 s. Vrstva s dátami sa nastrieka tenkou vrstvou hliníka. Tá strana disku, kde bol vyrazený obraz dát, je potom nastriekaná tenkou vrstvou Al. Pokovený disk sa zaleje vrstvou akrylového laku. Al vrstva je tak chránená pred oxidáciou. Nakoniec sa nalepí etiketa.
Čítanie informácií je založené na rozdielnom odraze laserového lúča od jamiek a pevnín.
Laserová dióda emituje laserový lúč smerom k pohyblivému zrkadlu. Zrkadlo sa presunie pod tú stopu, z ktorej sa majú čítať údaje. Svetlo sa láme a odráža k šošovke pod médiom, odtiaľ sa odráža na optický hranol a na ďalšiu šošovku, ktorá smeruje svetlo na fotocitlivý senzor, meniaci svetelné impulzy na elektrické. Elektrické impulzy sú dekódované mikroprocesorom a dané do počítača ako dáta.
